Po nekonečne dlhom čase sa zase ozývam.

Stále tá istá nešťastne zaľúbená Gabi, žijúca už len vdaka hudbe.

Neviem kde začať. Zase ( xD ).

V mojej hlave momentálne prúdia len myšlienky týkajúce sa tej stupídnej školy. Každy po mne niečo chce! A akoby nestačilo, písomky sa hrnú jedna za druhou. V pondelok ma čaká matika a geoška a ročnikovka z neminy. A čo viem? Jedno velikáánske NIC. ;)) Ale nič si z toho nerobím, lebo včera som zase zažila jednu s najlepších minút svojho doterajšieho života.

Priznávam sa. Najprv sa mi nechcelo. Povodný plán na piatok bol ísť do Sabinova na jarmok a večer s partiou. Ale budiš vo štvrtok na hudobnej mi učitel oznámil, že v piatok vystupujem. Na jednej strane som sa potešilo, že si zahram aj pred ľudmi, no potom mi doplo, že budem musiť zrušiť pôvodne plány. Čo narobim. Chtiac, nechtiac som plány zrušiť musela.

Do centra som prišla v piatok asi o pol štvrtej. Malé detska s krúžkov už boli poobliekané. Ludový súbor Rozmarija prichystaný na výstup. Naladila som si teda gitaru a počkala na moju spoločničku Anku, ktorá so mnou mala hrať doprovod na gitare.

O 16 sa už z miestnosti číslo 28 ozýval len zvuk gitary a moj spev. Treba s veci aj zopakovať no nie? :)

Približne o 17 prišla ta chvíľa. Chvíľa, ked som držala už len gitaru v rukách, sadla som si na stoličku pred mikrofon a začala hrať. Nasledoval spev. Užívala som si to. Počula som ako tí ludia spievajú so mnou. Neopísateľný pocit.

Ked som dospievala a miestnosťou zaznem posledný akord, ovládla ma eufória. Poklonili sme sa a odišli do miestnosti č. 28 kde to všetko začalo. Bola som v eufórii. Druhykrát v živote som zažila tu chvílu. Minutá slávy. Záblesk šťastia. Hudba je základ môjho života. Užívam si každu chvilku ked možem hrať a spievať. Obzvlášť tie chvíle ked ludia spievaju so mnou. Ale to by ste pochopili len vtedy, ak by ste tiež boli hudobníci. A tí., ktorí nimi ste určite viete aký nadherný je to pocit. :)

To je asi všetko čo som zo seba potrebovala dostať.

Ak sa mi podarí , hodín na youtube aj video s vystupka :D Aj ked si ho nik nepozrie :))

Gabi McRyan.

Neviem, čo by som mala povedať. Asi len začnem od začiatku.

Ano ten začiatok. Tri roky dozadu, ked fičala pokec-mánia a svoju "karieru" sa pokušala odštartovať jedna s miestnych kapiel. A ja som mala tú česť, že mi napísal ich bassgitarista. Bolo to fajn. Písali sme si o hudbe, ambiciach a tak. Mali sme v pláne ísť aj von, ale nakoniec si našiel holku, takže zázrak sa nekonal. Postupne sme si písa prestali. Mala som vtedy 13 a on možno 15, navjac tak 16. Žili sme si svoje životy, len s vedomím, že niekedy v minulosti sme si písali s nejakou osobou. Až kým neprišiel oktober 2010. Sedela som s partiou v našej "klubovni", debatovali sme , jedli chipsy a tak, ked kamarát zahlásil, že sa k nam dnes pridajú chalani z kapely aj par kamaratov a neskôr pojdeme dole do mesta pozrieť si vypúšťanie lampoinov. A viete kto vstupil dnu ako prvý?. On. Chalan z pokecu, ktorý sa mi kedysi páčil. Spoznali sme sa. Celý večer, celý ten čas, čo sme boli vonku sme spolu prekecali. Proste padli sme si. Ako kamaráti. Začali sme si znova písať. No zas to ostalo len pri písani. Kým neprišiel ten krásny den a on m zavolal von. Boli sme si sadnúť do jedneho baru, pokecat. Domov som prišla kvoli našmu kecaniu o hodinu neskôr. Ale nevadilo mi to. Bolo mi proste fajn. S ním. Časom sme sa začali stretávať viac a viac. Vela krát sa pridal k našej partii. Vždy sme spolu kecali. Bol to skvelý kamarát. Akurá, po čase pre mna prestal byt len kamarát. Citíla som k nemu niečo viac. Povedal, že aj on ale vraj nechce vztah lebo sa boji že mi ublíži. Tak sme to nechali tak. Vždy sme vonku šli za ruky, skladal mi komplimenty, bolo mi s ním proste užasne. Mala som pocit šťastia. Po nekonečne dlhej dobe bolo tak skvelé ho zas cítiť. Lenže aj toto šťastie pominulo v jedno nedelné ráno, ked som vdaka priblblemu facebooku videla že je vo vztahu. Nato nasledovalo jeho vysvetlovanie, že s tou holkou byt nechce atd atd. Verila som mu. Dodneš je s tou holkou. Hoc ju podviedol. Stále sme kamarati. Vybrali sme si nakoniec radšej uprimne kamaratsvo ako lásku na dva mesiace. Ale budiš... včera prišiel další šok. Vraj ho niečo ťahá k bývalej. Ano k tej kvoli ktorej sme sa v podstate nestretli pred pár rokmi. Z oka mi v tej chvili vytiekla slza. Jedna, druhá, tretia a ž prišiel celý vodopád. Nevládzem už dalej hrať túto hru. Na jednej strane ho ľubim no na druhej strane, odkedy je s tou holkou ide to dolu vodou.. Stále sa stretavame a sme von. Ale o čom to je?. Už ho nemožem chytiť za ruku ako vtedy.. Tolko vecí si človek musí odpustiť, ked stoji vedla človeka, ktorého ľúbi no ten druhý mu to nemôže opätovať.

Mala som pocit, že som konečne našla človeka, s ktorým som šťastná. Ale všetko sa kazí. Všetko sa rúca tak jednoducho ako domček s karát. A ja nevládzem.

A ked už ani moj optimizmus neplatí, vtedy je to už naozaj zle..

A takto sa začína môj MAJ- lásky čas..

S pozdravom Gabi McRyan.

Tí, čo bývate na sídliskách v meste to určite veľmi dobre poznáte. Kamkoľvek sa pohnete, ony vás vidia, čokoľvek robíte, ony to vedia. Ano hovorím o babkách skrytých za žalúziami, ktoré si naivne myslia, že ich nik nevidí. Potichu snajperujú a ked si myslia, že je vhodná doba, tak zautočia. ;D Akúrat, že vždy na nevinných ludi.

Tiež som sa stala obeťou týchto veľmi záhadných babičiek. Včera ráno som ako vždy šla vyvenčiť psíka, nato isté miesti, dke chodím vždy. Len čo som spravila krok na trávnik, už na mäa spustila prednášku. "Vypadni s tým psom! Všade su samé hovná a nikto to neupratuje!." ... Fajn adrenalín ma oblial po celom tele. Zatiaľ som bola kludná. "Prepáčte pani suseda ale ja po svojom psovi upratujem" ukázala som jej sačok v ruke. Ta len viac vypenila a zase sputila "Jasne!! Vy všetci upratujete a ja by som tu potom po hovnách šliapala... blabla" nevnímala som ju ale už som bola naozaj nervozna. "Bože spamejtajte as ja som tu jediný človek čo po svojom psovi upratuje!".. to už som pvoedala trošku drzo ale maš riti ne? :D Mala som sto chutí poslať ju fakt do analneho otvor. Má s pekla šťastie, že mám ešte v sebe nejakú tu úctu k štarším, no ešte raz ma takto neprávnom obviní, tak jej vyhodím na oči to jej snajperovanie. ;D A ptm už zavre hubu a zaleze dnu. :D

Mám práve informu a tá sa končí, ciže další "zaujímavý" zažitok mojho života bdue nabudúce. :D Zbohem :D

S pozdravom Gabi McRyan.

Nedám dopustiť na túto kapelu. Počúvam ich roky a pre mňa budú proste vždy najlepší. Davam jeden z najnovších songov, ktorý bude na ich novom albume! <3